Dvanástka

Dvanástka je zložená z jednotky a dvojky; z “ja” a zrkadla, ktoré ho odráža. Druhé “ja”, ktoré vstupuje do tohto čísla, nie je tým nepriebojným “ja” z čísla jedenásť; je to v určitom zmysle podriadené “ja”, ale napriek tomu veľmi užitočné pre samotný význam dvanástky. Je to v tom pravom zmysle slova zrkadlo, ktoré nám umožňuje skúmať seba samých a tak sa prispôsobovať tomu, čo chceme, aby z nás bolo.

Dvanástka je číslom, kde je “ja” vystavené odpovedi z okolia. Je to číslo, kde sa stretáva naše skúmanie s obrazom, ktorý zodpovedá našej úrovni skúmania. Dvanástka sa vykladá ako “obetovanie – obeť”, no nie je potrebné vnímať ju v negatívnom význame. Iste; ak podľahneme ilúzii, že sme slabí a musíme prinášať obete v zmysle vzdávania sa niečoho, čo je pre nás dôležité, potom sa dvanástka ľahko môže stať negatívnym číslom. Ak sa budete vnímať ako obeť – ako skutočná dvojka, ktorá v tomto čísle stojí na druhom mieste, za jednotkou, ktorá predstavuje iné “ja” – potom sa k vám dostane presne táto vibrácia.

Dvanástka vo svojom skutočnom význame symbolizuje proces učenia. Jednotka – “ja” – je v tomto prípade učiteľom, dvojka – zrkadlo” – je žiakom a naopak. Tak, ako jeden človek nemôže byť učiteľom bez toho, aby bol zároveň žiakom a žiakom bez toho, aby bol zároveň učiteľom, tak jednotku a dvojku nemôžeme v tomto čísle zaraďovať do jednoznačných úloh. Faktom je, že z jednotky plynie tok k dvojke, ale dvojka ho pomerne reálne zobrazuje a dáva tým jednotke možnosť sformovať sa trochu inak a pôsobiť trochu inak. Dvojka je korekčným činiteľom jednotky, hoci jednotka je prvotnou pôsobiacou silou.

V tarote je dvanástkou Obesenec. Obesenec predstavuje človeka zaveseného dolu hlavou. Znamená to, že získava nový pohľad na svet a vo svojom súčasnom stave – hore nohami a bez možnosti pohybu – ho absorbuje čo možno najúčinnejšie. Vo chvíli, keď sa niečo učíme, sme akoby paralyzovaní a nevnímame nič iné okrem lekcie, ktorá sa nám práve dostáva; v tom zmysle sme pohybovo obmedzení a visíme dolu hlavou. Obesenec sa ale nesnaží z tohto stavu vymaniť; práve naopak, užíva si ho. Tak aj my by sme mali vychutnávať stav učenia sa; aj preto, že je neustály. Nie je možné už sa nič neučiť. Proces učenia sa začína od narodenia a končí až našou smrťou, ktorá je nasledovaná vedomím. Učenie sa spája s pochopením a tiež s akceptáciou ďalších a ďalších vecí či uhlov pohľadu.

Sčítaním jednotky a dvojky sa dostaneme k trojke; k číslu tvorenia. V procese učenia neustále tvoríme sami seba. Dvanástka je preto číslo, ktoré charakterizuje tok života. Každou chvíľou do seba vstrebávame nové poznatky, nové skúsenosti, nové cítenie či vedomie. Každou chvíľou sme iní; každou chvíľou nakrátko ustrnieme v istej fáze, aby sme sa následne mohli pohnúť práve z nej do inej fázy. Učenie sa predstavuje nielen vzdelávanie, ale aj výchovu. Je možné životom len prefrčať a zanechať na sebe minimálne stopy; ale budete bohatší, ak budete venovať pozornosť tomu, čo ste si pre tento život pripravili. Pretože tak či tak všetko, čo sa vám udeje, je vopred dohodnutá záležitosť.

Dvanástka je číslo, ktoré dokáže byť veľmi obohacujúce, ak prekonáme pozíciu obete a vezmeme svoj život pevne do rúk. Ak to nie je jednoduché, treba obnoviť spojenie s vlastnou sebadôverou a riešiť toto číslo až následne.