Štyridsať päť mesiacov v novom svete

Rovnodennosť konečne zmieruje dva protiklady; deň a noc sú rovnako dlhé, aby čoskoro prevážila noc nad dňom, ktorý vládol doteraz. Slnko je ešte stále silné, ale studený vzduch mu trochu protirečí; skončila vláda leta, nastupuje jeseň a už si nedá vziať svoje žezlo, aj keď sa o to posledné zvyšky leta možno ešte pokúsia. Darmo sa lúče opierajú do skiel a odovzdávajú im teplo – noc to isté teplo nemilosrdne odoberie a zastaví sa iba niekoľko stupňov nad bodom mrazu.

Čítať ďalej

Štyridsať tri mesiacov v novom svete

Dni sú všelijaké. Raz je zamračené, raz prší, raz svieti slnko. Akoby sa tie stovky, tisícky myslí želajúce si konkrétne počasie nevedeli dohodnúť a tak sa postupne dialo všetko. Akoby v svete netolerancie chcelo počasie vyhovieť všetkým a tak, ako to obvykle býva, nevyhovie celkom nikomu. Robí to ale s plným nasadením; ak svieti slnko, potom svieti naplno, ak prší, potom dlho a vytrvalo. Vraví sa, že snaha sa cení. Obvykle ale, žiaľ, nezaberá.

Čítať ďalej

Štyridsať dva mesiacov v novom svete

Tak prišlo leto, aspoň tak to vyzerá astronomicky aj pocitovo. Slnko dosiahlo svoje pobytové maximum na oblohe a nešetrí energiou, ťahá k sebe všetko zelené a pomaly, pomaličky zrejúce, trochu zákerne vyprázdňuje ľudské hlavy, lebo veď komu sa chce premýšľať v teplých a slnečných dňoch, a robí si nárok na vodnú prikrývku či už v podobe kvapalnej alebo plynnej. (Obloha je modrá kvôli lomu svetla a absorpcii jeho červených zložiek molekulami vody; vedeli ste to?🙂 )

Čítať ďalej

Štyridsať jeden mesiacov v novom svete

Tak, ako sa to dalo čakať, prichádza pomaly ale isto leto; slnko ostáva na vychádzkach dlhšie, pravdepodobne je to odmena za dobré správanie, a líha si naozaj na krátky čas. Už len jeden mesiac a nastane najväčšia žúrka v roku, najdlhší deň a najkratšia noc súčasne. Zapadá to tak trochu do mojej teórie, prečo práve bociany boli obvinené z nosenia detí; približne deväť mesiacov po tejto veľkej žúrke, keď prilietali bociany späť z teplých krajín, sa asi rodilo viac detí než obvykle. Len teraz ešte vymyslieť rovnako dobrú teóriu na vrany.🙂

Čítať ďalej

Štyridsať mesiacov v novom svete

Vonku ešte svieti slnko, dni sa výrazne predlžujú a dlhými krokmi nás vedú z tmy do svetla. Prešla jarná rovnodennosť, zmenil sa letný čas a ráno prichádza čoraz skôr. Teplo zaplavilo vzduch aj živé organizmy, ťahá ich za svetlom a to živé postupne zhadzuje ochranné vrstvy. Ešte stále môže byť život zaskočený chladom; napokon, v posledných dňoch to tak aj bolo (a ďalej aj bude), ale už len máločo stojí v ceste plnej paráde žitia na doraz.

Čítať ďalej

Tridsať deväť mesiacov v novom svete

Zdá sa, že prišla jar. Napriek ranným mrazíkom a niekedy ešte neistým denným krokom prichádza obdobie prebúdzania sa. Je koniec odpočívaniu, keď už aj slnko sebaistejšie nakúka do okien a predlžuje si čas mimo väzenskej cely. (Ktovie, čo spácha slnko každú jeseň, keď musí ísť za to “do chládku”?🙂 ) Stačilo bahnenia si v problémoch a depresiách, pretože prichádzajú svetlejšie časy. (Neviem, prečo ma to ťahá k “svetlejším zajtrajškom”. Žeby predtucha toho, čo má prísť? Bodajby nie…😛 )

Čítať ďalej

Tridsaťosem mesiacov v novom svete

Ktovie, či sa jar blíži alebo sa len zima nevie rozhodnúť, čo ďalej; každopádne sa počasie s nami zahráva. Dážď, chvíľa mrazu a potom dážď, na chvíľu pokoj a potom znovu dážď na daždi na daždi… uplynulý mesiac bol daždivý. Niekedy pršalo otvorene, niekedy skryto, niekedy bola škoda vôbec otvoriť dáždnik a niekedy musel človek naozaj premýšľať, či stojí za to vziať si ho. (Väčšinou to za to stálo.) Slnko sa odmietalo dlhodobo ukázať a pravdepodobne vedelo, prečo to robí, na druhej strane zrážky boli také hojné, že snáď ani to suchšie leto až tak nevadilo.

Čítať ďalej