Päťdesiat dva mesiacov v novom svete

Uplynulý mesiac bol hodný svojho mena. Vystriedal teplo, zimu, sucho, dažde, nevľúdnu aj príjemnú tvár, nechal nás chvíľu pochybovať, či je naozaj jar alebo jeseň a dovolím si tvrdiť, že nás naozaj doplietol; skutočný mesiac bláznov. Slnko bolo štedré aj skúpe, zamračené aj rozosmiate. V tomto mesiaci nechýbalo jednoducho nič. Bol dokonalý.

Čítať ďalej

Päťdesiat jeden mesiacov v novom svete

Slnko svieti čoraz dlhšie, naberá na sile a vzduch je čerstvejší ako predtým. Teploty stúpajú, najsmelšie kvety sa už otvárajú hmyzu, ktorý takisto (žiaľ, povieme si niektorí) vylieza zo zimných úkrytov. Odteraz to bude už len plnou rýchlosťou vpred, tak velia vonkajšie podmienky; a aj napriek tomu, že sa nazdávame, že sme sa odtrhli od prírody, to ona určuje čo, kedy a za akých okolností sa bude diať. My si vyberáme iba postoj, ktorý k tomu zaujmeme.

Čítať ďalej

Päťdesiat mesiacov v novom svete

Zima pomaly ustupuje čomusi, čo kedysi bývalo jarou. Sneh, ktorý sa dlho držal na hrudi zeme, sa takmer všetok stratil. Slnko sa pomaly zdržiava čoraz dlhšie a dlhšie; dni sa predĺžili, noci skrátili. Pochopiteľne, tak je to v prírode; ľudské cykly sú málokedy plne v súlade s prírodnými.

Čítať ďalej

Štyridsať osem mesiacov v novom svete

Skončilo utínanie dní; odteraz bude o trochu viac svetla. Sivá opona, za ktorou sa ukrýva Slnko, je pomerne vyhovujúca pre ostrý nástup zimy; aj keď aj tento rok je zima iba mierna. Všetko, čo sme čakali a tešili sa na to – tajne aj otvorene – sa završuje, ku koncu roka, s ostrým príchodom zimy. Krátke vydýchnutie na prelome kalendárnych rokov; krátke zdriemnutie si v objatí krátkych dní, kým sa znovu začnú predlžovať “o slepačí krok”.

Čítať ďalej