Čo ma naučil album “A Thousand Suns”

Je to album skupiny Linkin Park; nie je celkom nový, pretože je už nejaký ten čas na trhu, ale ja som sa k nemu dostala len pred pár týždňami. Jedna skladba je vlastne záznamom reči Roberta Oppenheimera, v ktorej sa vyjadruje k prvému testu nukleárnej bomby. Oppenheimer tam hovorí toto:

I remembered the line from the Hindu scripture, the Bhagavad Gíta. Vishnu is trying to persuade the prince that he should do his duty and to impress him takes on his multi-armed form and says “Now I am become Death, the destroyer of worlds” (Spomenul som si na vetu z hindského spisu Bhagavad Gíta. Višnu sa snaží presvedčiť princa, aby vykonal svoju povinnosť a aby naňho zapôsobil, nadobudne svoju mnohorukú formu a povie “Teraz som sa stal Smrťou, ničiteľom svetov”)

Cez Linkin Park som sa dostala k Bhagavad Gíte (len v jej skrátenej verzii z Wikipedie 🙂 ) a tam som našla slovo, ktoré ma zaujalo: karma.

V texte týkajúcom sa Bhagavad Gíty sa “karma” vysvetľuje ako “činnosť” alebo “akcia” alebo “konanie”.

Teda nie následok činnosti, ako som dovtedy karmu vnímala (neviem, či aj niekto iný, ale ja áno) ale samotná činnosť, ktorá je vykonávaná. Čo mi narušilo koncept vnímania samotného tohto slova a otvorilo netušené možnosti. 🙂

Pojem karmy som doteraz chápala ako tiaž už vykonaného; niečo posunuté do minulosti, čo si vláčime so sebou a snažíme sa toho zbaviť alebo to vyrovnať alebo čo sa s tým už robí. Ak je ale karma samotná činnosť, ktorú vykonávame, nech už je to čokoľvek, stáva sa veľmi prítomnou a tým pádom (v mojom vnímaní) oveľa podstatnejšou ako keby ostala posunutá len do minulosti.

Pokiaľ viem, tak karma sa týka ľudí len vtedy, keď sa zrodia (lebo predtým to nie sú ľudia, hehe 😛 ) a to znamená, že ak si ľudia nesú svoju karmu, potom je práve karma (čiže činnosť, konanie) ich hlavným poslaním tu. Dá sa vyrovnať karma? Dá sa nekonať? Aj nekonanie je konanie. Aj nečinnosť je činnosťou. Meditácia je predsa nekonaním alebo nečinnosťou, a pritom je to plne vedomé konanie.

Pamätám si na jeden rozhovor s Michaelom, kedy som šomrala, že ma unavuje moje hmotné telo. Vtedy mi povedal o nevýhodách toho, keď niekto nemá hmotnú podobu: že tým, že prídem o telo, prídem o možnosť priamej komunikácie. Že nebudem môcť priamo zasahovať do vecí a nebudem môcť priamo ovplyvňovať dianie okolo seba. Karma nám teda dáva výhodu priamo ovplyvňovať svet, v ktorom sa nachádzame.

Svet tvorí sám seba tým, že vytvorí telesnú podobu našich tiel a tie konaním vytvárajú samotný svet. A keďže v tomto svete toho bolo vykonaného už celkom dosť, ďalšie konanie môže len stavať na tom, čo už bolo vykonané. V tomto ohľade sa koncept karmy približuje konceptu času ako udalostí nasledujúcich za sebou v zmysle akčno-reakčných mechanizmov; ale samotný pojem karmy ako činnosti v sebe nenesie nič z následkov. Iste, v každej činnosti sú už obsiahnuté jej následky, ale činnosť je v prvom rade záležitosť prebiehajúca v prítomnosti. Z istého uhla pohľadu vlastne už ani žiadne činnosti nevykonávame, pretože všetko je reakcia na reakciu na reakciu na reakciu na reakciu… a tak ďalej. 🙂 Ale z iného pohľadu každé konanie je nové a tým pádom formuje a obohacuje svet tak, ako prídavné vlákna dotvárajú a sfunkčňujú pavučinu.

Jednoducho povedané, karma nie je len záležitosťou minulosti, ale hlavne prítomnosti. A pre mňa je to oslobodzujúce a obohacujúce poznanie. 🙂

P.S.: A ešte niečo; “A Thousand Suns”, Tisíc sĺnk, je výraz, ktorý sa používa na charakterizovanie skutočnej formy Krišnu, s tvárami obrátenými do všetkých strán, vševidiaceho a všeobjímajúceho, žiariaceho “svetlom tisícich sĺnk”.

1 thought on “Čo ma naučil album “A Thousand Suns”

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s