Ak niekedy začnete premýšľať nad veľkými životnými otázkami, dostali ste sa do krízovej situácie. Pokiaľ vás totiž nezaujímajú, nachádzate sa vo fáze, kedy ste so svojím životom spokojní – minimálne z väčšej časti. Kým si kladiete otázky bežného typu (napríklad čo si dám na obed, ktoré z dvoch balení zmrzliny mám načať skôr či ktoré obliečky ma vyjdú lacnejšie), je váš život v poriadku. A potom sú tu situácie, kedy možno aj z otázok bežného typu náhle preskočíte k tým veľkým životným otázkam.
Prvá z nich máva na začiatku obvykle “prečo”, ale najjednoduchšie (aspoň z istého uhla pohľadu) je začať od začiatku: Kto som?
Pýtať sa na to, kým ste, vôbec nie je jednoduché. Je to počiatočná otázka, pretože je východisková pre tie ďalšie, dôvodiace. Aby ste ale mohli začať zdôvodňovať, je logické stanoviť si počiatočný bod, základnú postulu, na ktorej budete stavať svoje následné argumenty. Pre začiatok je fajn dostať sa na svoju biologickú definíciu; to znamená, že sa zadefinujete ako príslušník rodu človek (Homo), konkrétne druhu človek rozumný (Homo sapiens), ešte konkrétnejšie poddruhu človek rozumný súčasný (Homo sapiens sapiens). Tento druh je charakteristický výrazne rozvinutým mozgom schopným okrem nižších nervových funkcií (pudy, inštinkty) vykonávať aj mnoho vyšších nervových funkcií (učenie, pamäť, myslenie). Jednou z najskôr rozpoznateľných charakteristík tohto druhu je vzpriamená chôdza a veľmi flexibilné horné končatiny so špecifickým postavením palca, ktorý umožňuje postaviť ho do opozície ku ktorémukoľvek inému prstu ruky. Toto usporiadanie umožňuje veľmi precízne pohyby vďaka jemnej motorike, ktorú si rozvíjame v skorých životných štádiách.
Prečo je dôležité identifikovať sa ako človek, presnejšie človek rozumný? Pretože toto je jediná možná definícia, ktorá objektívne charakterizuje vás ako jednotlivca. Každá ďalšia je subjektívna, hocako jednoznačná sa môže zdať.
Ak položíte sami sebe otázku “Kto som?”, odpovede môžu byť rôzne. Môžete sa identifikovať svojím menom (napr. Janko Hraško), povolaním (napr. pomocník pri oraní a nosič obedov), dosiahnutými úspechmi (napr. najmenšie dieťa na svete) či svojimi plánmi do budúcnosti (napr. dosiahnuť hodnosť zbojníckeho kapitána). Ak tú istú otázku položíte iným ľuďom, môžu o vás okrem už spomenutých vecí povedať, v akom príbuzenskom vzťahu s nimi ste (alebo ste boli, alebo budete), čo si o vás myslia (alebo si o vás mysleli), ako hodnotia váš charakter, alebo nepovedia nič navyše. Čo z toho vyplýva?
Všetko, čo o sebe môžete povedať – alebo čo o vás môžu povedať iní ľudia – je výsledkom vášho pôsobenia v skupine ľudí. To znamená, že akákoľvek odpoveď na otázku “Kto som?”, ktorá vedie k inej odpovedi ako “Homo sapiens”, z vás robí člena určitej populácie; svojej rodiny, priateľov, kolegov, susedov, známych, závistlivcov, oponentov a tak ďalej.
Je dôležité odpovedať si na túto otázku odpoveďami, ktoré z nás robia členov spoločnosti? Už od malička sa učíme extrémne rýchlo reagovať na vlastné okolie a špecificky na tú súčasť nášho okolia, ktorá je tvorená inými príslušníkmi nášho druhu. V prvom rade to robíme napodobňovaním ich správania – čo utužuje vzťahy s ostatnými ľuďmi – a tiež testovaním reakcií na ich správanie, pričom zaznamenávame ako úspešné tie reakcie, ktoré vyvolali pozitívny ohlas u nášho publika. Či už ide o naše meno, pracovné zaradenie, dosiahnuté úspechy alebo ambície do budúcnosti, všetky tieto aspekty sú iba návlekom na tom, čím reálne sme.
Zažili ste niekedy pocit, že ste zahodili alebo potlačili vlastné ja, aby ste vyhoveli okoliu?
Ak ste na predošlú otázku odpovedali kladne, mali by ste si reálne položiť otázku “Kto som?” a odpovedať na ňu úprimne. Nie základnou biologickou odpoveďou. Neodpovedajte ani obvyklou vyhýbavou odpoveďou typu “chcel/a by som byť… “. Ak chcete byť k sebe úprimní, musíte vysloviť to, kým ste – kým sa cítite byť. Ste vlk v ľudskej koži? Ste spevák, maliar či spisovateľ? Ste obchodník, právnik, politik, aktivista, novinár – napriek tomu, že vaše publikum vás tak nevidí?
Potom je najvyšší čas byť tým, kým sa cítite byť. Nezáleží na tom, či to bude len pre vás samých. Nezáleží na tom, že ostatní ľudia by sa vám za to vysmiali. A tiež nezáleží na tom, či o tom bude niekto iný vedieť. Ak máte byť sami sebou, potom naozaj musíte byť tým, kým ste. Vyť pri splne Mesiaca, ak ste vlk v ľudskej koži. Spievať, maľovať, či písať. Predávať, obhajovať, agitovať, vystupovať, skúmať – najmä kvôli sebe. Čo na tom, že zvyšok sveta si bude pri pohľade na vás ťukať na čelo? Ste jedineční – a ste to iba vy, kto rozhoduje o tom, kým naozaj ste. Môžete byť čímkoľvek, čím vám váš supermozog umožní byť (a jeho limity existujú – napríklad nie je bezpečné byť lietajúcim vtákom. Ak musíte byť vtákom, buďte pštrosom; má krídla, hoci nelieta, a navyše vie fenomenálne behať a kopať).
Máte veľké životné otázky? Ak áno (a cítite sa na to), podeľte sa o ne v komentároch. 🙂
Pokračovanie nabudúce.
Dae 