Ak niekedy začnete premýšľať nad veľkými životnými otázkami, dostali ste sa do krízovej situácie. Pokiaľ vás totiž nezaujímajú, nachádzate sa vo fáze, kedy ste so svojím životom spokojní – minimálne z väčšej časti. Kým si kladiete otázky bežného typu (napríklad čo si dám na obed, ktoré z dvoch balení zmrzliny mám načať skôr či ktoré obliečky ma vyjdú lacnejšie), je váš život v poriadku. A potom sú tu situácie, kedy možno aj z otázok bežného typu náhle preskočíte k tým veľkým životným otázkam.
Prvá, ktorá sa tu objavila, bola “Kto som?”. Ďalšia by mohla byť (ak vynecháme otázky “prečo”) práve táto: Kam smerujem?
Pokiaľ ste si položili otázku “Kam smerujem?”, pýtate sa zároveň, odkiaľ prichádzate. Ide totiž o súčasť našej cesty, určiť si počiatočný (východiskový) bod a potom sa posunúť ďalej a hľadať cieľ tejto cesty. Na otázku “Kam smerujem?” sa dá odpovedať viacerými spôsobmi, podobne ako na otázku “Kto som?”; odpoveď na ňu závisí od vášho uhla pohľadu, od predošlých skúseností či ambícií. Podľa tých sa totiž obvykle rozhodujeme, ak si máme odpovedať na otázku určenia cieľa.
Podobne ako je to pri otázke určenia samého seba, aj otázka “Kam smerujem?” sa týka hlavne spoločnosti, v ktorej sa nachádzame. Je to spoločnosť, ktorá nás formuje, a tým pádom to bude spoločnosť, o ktorej priazeň sa – vedomky či nevedomky – budeme usilovať. Ak si preformulujete otázku na “Čím chcem byť?” (na tú, ktorú si nemáte klásť v momente, keď chcete zistiť, kto ste), ste vlastne na polceste k správnej odpovedi na otázku “Kam smerujem?”.
Hoci máme spoločných mnoho znakov, ktoré nás zaraďujú k druhu človek rozumný, každý z nás je individuálny. To neznamená, že by sme nemali rovnaké ciele, iba sa ich snažíme dosiahnuť inými prostriedkami, v inej miere či v inom období života ako ostatní ľudia. V podstate sa smer našej cesty dá charakterizovať pre všetkých rovnako: zapísať sa. Nejakým konkrétnym, pre každého iným, spôsobom sa zapísať do dejín, ostať v pamäti ostatných, prežiť sám seba a tak sa pokúsiť dosiahnuť nesmrteľnosť. Na kohokoľvek veľkého z dejín spomíname v súvislosti s ich cieľmi, plánmi a aj dopadmi tých plánov na život vtedajších ľudí a na naše životy. Či to bol René Descartes, Mikuláš Kopernik, John Dalton, Charles Manson, Edward Kelley, Alžbeta I, Josif Stalin, Marie Curie-Sklodowska, Adolf Hitler, Nostradamus, Rosalind Franklinová, Osama bin Ládin, Mária Terézia a mnohí, mnohí iní, muži aj ženy, pozitívne aj negatívne postavy histórie, všetci zanechali na našich životoch stopy. Lepšie či horšie pozorovateľné, ostalo po nich niečo, z čoho ťažíme a učíme sa dodnes.
Existuje dôvod, prečo by sme na túto otázku mali odpovedať bez ohľadu na spoločnosť? Nuž – áno a nie. Na jednej strane – tí, o ktorých si dnes hovoríme a obdivujeme alebo zavrhujeme ich, pravdepodobne nemysleli na to, ako budú ich činy v budúcnosti oslavované. Tí, na ktorých spomíname v dobrom, vykonali veci, ktoré v ich časoch boli ťažké a boli za ne zatracovaní. Tí, na ktorých spomíname v zlom, vykonali veci, ktoré otriasli spoločnosťou a častokrát ju prestavali od základov, slúžiac ako varovný prst pre budúcnosť. Pamätám si, že raz na vysokej škole jeden z mojich spolužiakov povedal, že do tridsiatky (jeho veku) budeme o ňom určite počuť v novinách; buď v zlom, alebo v dobrom, ale budeme o ňom počuť.
Je toto dôvod klásť si otázku “Kam smerujem?”
Je to otázka špecifikujúca našu osobnosť a tiež načrtnutie toho, ako by sme ju chceli ďalej rozvíjať. Ak už viete, kto ste, potom je správne položiť si túto otázku a zodpovedať ju tak, aby ste ostali verní svojmu vlastnému obrazu a svojmu vlastnému spôsobu správania. Ak mám ostať verná príkladom z minulého blogu, pri zodpovedaní si otázky “Kam smerujem?” vyte na Mesiac. Spievajte, maľujte, píšte. Predávajte, obhajujte, agitujte, vystupujte, skúmajte ďalej. Aj ak odpoveď nepríde hneď, príde. Váš mozog – náš mozog, ten spoločný, ten primitívny, ktorý všetci na najzákladnejšej úrovni zdieľame a ťahá nás vpred – napomôže, ak budete sami sebou.
Máte veľké životné otázky? Ak áno (a cítite sa na to), podeľte sa o ne v komentároch. 🙂
Pokračovanie nabudúce.
Dae 