Iný pohľad – pohľad zvonka na seba

Dnes bol taký prazvláštny deň. Ráno snežilo, husté vločky popadali na svet a znemožnili bežnú prevádzku na cestách. Všetko sa šmýkalo, pretáčali sa kolesá, krížili sa autobusy. Potom sa to všetko roztopilo do známej brečky, ktorá veselo čvachce okolo nôh, kým robíte všetko pre to, aby ste neskočili do kaluže. Mám rada, keď sneh napadne a keď ním idem ako prvá; je v tom čaro objavovania. Mám tiež rada, keď sneh napadne a keď kráčam v už viditeľných stopách; je v tom čaro nasledovania podobných ľudí. Ale nemám rada, keď je sneh už rozbitý mnohými pármi topánok, ktoré sa v ňom popremávali hore-dolu; tak stratí všetko čaro. Je náročné sledovať toľko ľudí naraz.

Dnes som mala jedinečný zážitok; jedna moja kolegyňa, ktorá je momentálne na lyžiarskom výcviku, ma poprosila, či by som nepomohla jednému jej bývalému žiakovi. V rámci doplňujúceho štúdia totiž mal za úlohu absolvovať niekoľko hodín náčuvov na vyučovaní s analýzou použitých metód a postupov a priebehu vyučovacej hodiny. (To je klasický postup pri učiteľskom zameraní v treťom ročníku. Až potom sa môžu písať prípravy na hodiny a tiež samotná praktická časť uvádzania do tajov vyučovacieho procesu “naostro”.) Nuž a dnes ten jej bývalý žiak prišiel, aby strávil jeden deň z môjho vyučovacieho týždňa na hodinách.

Bolo to pestré, šlo to od štvrtákov – maturantov cez tretiakov, prvákov, späť k tretiakom a posledné dve hodiny to bol seminár pre tretiakov ako voliteľný predmet. Počas prestávok sme sa úchytkom stihli krátko skoordinovať ohľadom ďalšej hodiny a vymeniť si pár poznámok, dlhšie to ale nebolo možné, pretože ani študenti, ani kolegovia nepočkajú, ak od vás niečo nutne chcú. (Chvíľu áno, ale veľmi dlho nie. 🙂 ) Po ukončení toho dňa mi povedal, že ak škola, na ktorej sám končil, má mať takúto postupnú úroveň, tak to ide naozaj dobrým smerom.

Nemyslím si o sebe, že som výnimočne dobrá učiteľka. Som si úplne istá, že je mnoho takých, ktorí sa svojmu povolaniu venujú intenzívnejšie a s väčším zanietením ako ja. Nerobím si prípravy (teda teraz už nie), v hlave mávam len náčrt hodiny a väčšinou si vystačím s minimom tých oslavovaných technických prostriedkov, ktoré treba na školách (iste, počítač sa zíde vždy, kvôli prezentácii. Aj modely niekedy dokážu spraviť veľa. A v mojich predmetoch pokus). Niežeby som sa pripravovala nedbalo (aj keď aj to si o sebe myslievam a potom si vyčítam, prečo to robím), ale mám ten pocit, že ma moja práca baví a že preto mi netreba dlhú prípravu na to, aby som dokázala istým spôsobom prejsť všetko, čo sa prejsť musí a spraviť to tak, aby aspoň tá chcejúca polovica bola v obraze.

A aby som nebola nespravodlivá voči tej druhej polovici výchovno-vzdelávacieho procesu… 🙂

Dnešný návštevník zhodnotil, že študenti boli naozaj zlatí a väčšinou dávali pozor. Dokonca si písali poznámky a boli aktívni. A tak som si znovu pripomenula svoj obmedzený pohľad (profesijná deformácia. Ozaj, je správny výraz “profesionálna deformácia”, alebo “profesijná deformácia”? Mne totiž dáva väčší zmysel práve to druhé… 🙂 ) spoza katedry a na to, že na tej druhej strane je všetko častokrát úplne inak, než sa zdá. Hovorievam, že naši študenti sú z roka na rok horší (alebo ťažšie zvládateľní, ak to chcete takto), ale akosi zabúdam na to, že aj ja sa pravdepodobne stávam o čosi skostnatenejšou ako som bola predtým. A ktovie, čo bude zo mňa o dvadsať rokov… 🙂

Ostáva mi iba to, aby som sa poďakovala za ďalší iný pohľad. Prechádzku po snehu rozdupanom mnohými ľuďmi, ktorých je síce ťažké všetkých sledovať, ale neznamená to, že je to úplne nemožné.

1 thought on “Iný pohľad – pohľad zvonka na seba

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s