Päťdesiat jeden mesiacov v novom svete

Slnko svieti čoraz dlhšie, naberá na sile a vzduch je čerstvejší ako predtým. Teploty stúpajú, najsmelšie kvety sa už otvárajú hmyzu, ktorý takisto (žiaľ, povieme si niektorí) vylieza zo zimných úkrytov. Odteraz to bude už len plnou rýchlosťou vpred, tak velia vonkajšie podmienky; a aj napriek tomu, že sa nazdávame, že sme sa odtrhli od prírody, to ona určuje čo, kedy a za akých okolností sa bude diať. My si vyberáme iba postoj, ktorý k tomu zaujmeme.

Posledný mesiac si vyžiadal veľa práce a málo oddychu (ako pokračovanie toho predošlého), ale zároveň udržal tempo bez toho, aby sme sa zrútili. Čo je fajn; človek má poznať vlastné limity aj potom, ako ich o pár percent prekročil. 🙂  Dá sa predpokladať, že v podobnom duchu sa bude niesť aj ten ďalší mesiac. A potom ten ďalší a ďalší a ďalší… koľko ich vlastne ešte ostáva do konca školského roka?

Môže sa ich zdať málo, ale čas je relatívna veličina napriek céziovým hodinám, ktoré ho odmeriavajú na stotiny sekundy presne s minimálnou odchýlkou. (Kto z nás tu bude o sto miliónov rokov?) V detstve sa všetko zdá nekonečne dlhé; v dospelosti zasa príliš krátke. Niektoré obdobia sú stále opticky dlhšie ako ostatné kvôli množstvu udalostí; druhý polrok je taký. (Začne a potom zrýchľuje, až kým sa nám všetkým nezatočí hlava; žiakom, učiteľom a rodičom rovnako.)

Päťdesiaty prvý mesiac bol naťahovaním sa s kreativitou. Aj tá sa dá vynútiť (respektíve vytrénovať; nútiť sa do kreativity väčšinou neprinesie želané výsledky). Človek zistí hranice svojej kreativity až potom, čo ich prekročí (to s tými percentami navyše nie je prehnané). Aj dobré nápady treba upravovať alebo celkom prerábať, pýtať sa na ne ostatných a zaťať zuby, ak ich skritizujú. Kritika ľudí vždy niekam posunie, dokonca aj tá nekonštruktívna.

Nasledujúci mesiac, s číslom 52, je víťazstvom človeka; poznaním seba samého. Aj keď sa môže zdať posledným krokom, je to celoživotný proces, v ktorom častokrát zlyhávame, pretože naša osobnosť sa mení s pribúdajúcim vekom. Čo znamená, že stále začíname odznovu (alebo, v tom lepšom prípade, na niektorý z predošlých krokov).

Nuž, život je cesta. 🙂

1 thought on “Päťdesiat jeden mesiacov v novom svete

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s