Trinásť mesiacov v novom svete

Svet vonku sa počas tohto mesiaca stále akosi nevie rozhodnúť. Má byť zimným? Jesenným? Jarným? Aspoňže leto je zatiaľ mimo hry…

Čo si spomínam, trinástka bola mojím obľúbeným číslom rovnako ako piatok trinásteho mojím šťastným dňom. Len tak; pretože pre iných to bolo nešťastné číslo a piatok trinásteho nešťastný deň. Na piatky trinásteho sa teším doteraz a najlepšie na tom je to, že každý rok sa pritrafí aspoň jeden.

Na trinásty mesiac som nekládla priveľké očakávania; napriek tomu prekonal všetky moje predstavy. Nepamätám si, kedy naposledy bolo takéto vyhrotené obdobie, z fyzického aj psychického hľadiska. (To neznamená, že to bolo veľmi dávno; to znamená, že mám naozaj nanič pamäť.) Formulovala som si to včera, keď som šla domov za tmy, o piatej, zo školy; cítim sa vyčerpaná po všetkých stránkach. Nielen z hľadiska telesného a duševného, ale aj emocionálne, rozumovo, sociálne vyčerpaná. A tak sa teším na tri dni v podobe predĺženého víkendu o týždeň, kedy sa odovzdajú polročné výpisy známok, aby som sa aspoň ako-tak dostala znovu na úroveň nad dnom.

A hoci nerada, sama pred sebou vopred priznávam, že tie tri dni asi nebudú stačiť. Ale ten stav budem riešiť až potom. Tak ako všetko.