Späť do života minulého

V posledných dňoch mám tiky vracať sa o niekoľko rokov späť, buď v pošte alebo v rôznych zápiskoch, súkromných aj pracovných materiáloch (jeden by si myslel, že si premietam život pred očami v spomalenom slede, nie rýchlo ako pred smrťou 🙂 ). Narazila som na začiatok svojej “anjelskej” činnosti a na jeden zápis, ktorý mi celkom zaujímavo zarezonoval z viacerých dôvodov.

Skrátim ho; ale najzaujímavejšie časti ponechám. 🙂

Michael, 4.10.2009

Som doma… čistá, takmer suchá, v teple… ďakujem ti za to, že si v tých posledných dvoch dňoch bol veľmi mierny.
Poďme rovno na to, čo ti odkázal Raziel… že si máš usporiadať myšlienky
Chcela som najprv o inom… ale dobre, ako chceš. Ty si šéf.
Ide o to, že príliš balansuješ medzi naším svetom a vlastným svetom. To nie je dobré; cítiš, že niečo upieraš jednému aj druhému. Mala by si to skôr vnímať tak, že obom dávaš zo seba to najlepšie
Ale to bude dosť ťažké. Keď nie som s vami, tak mám trochu výčitky, že s vami nie som, a keď nie som s nimi, tak vlastne ani nemám výčitky… ale skôr to je tým, že keď som s nimi, vnímam to ako povinnosť, ktorú ste mi určili, to, že mám na nich pôsobiť… a nejako mi to príde zbytočné, alebo neadekvátne, keď sa pritom naozaj bavím.
Presne to je to, prečo si potrebuješ utriediť myšlienky
Takže moje myšlienky sú chaotické.
Nesmieš tak balansovať medzi dvoma protipólmi… musíš nájsť rovnováhu medzi svojou dušou a svojím telom. Oboje chce to isté; aby si bola v rovnováhe, vyrovnaná, aby si ani jednému neupierala to, čo dávaš druhému, pretože ony sú prepojené nádoby… a ak budeš niečo zazlievať jednému, bude trpieť aj druhé. Rozumieš tomu?
Michael, ja vážne nie som sprostá… 🙂
Takže by si na tom mohla pracovať. Jednoducho ži… bez toho, aby si sa mi stokrát za víkend ospravedlňovala za to, že si so svojou rodinou alebo že čítaš knihu či pozeráš telku a nehovoríš so mnou. Ty so mnou si neustále, respektíve ja s tebou… tak prečo sa k tomu neustále vraciaš? Ja predsa rozumiem tomu, že máš svoj hmotný život. Je to prirodzené; ty si v hmotnom tele, a preto sa jednoducho musíš starať aj o hmotný svet
Ale…
Žiadne „ale“ nechcem počuť. Prestaň si vyčítať veci, ktoré sú prirodzené… myslím, že si to bola ty, kto povedal „ľudia nie sú zvyknutí na to, že im stále visíte v hlave“… 🙂
Michael… ja som teraz niekde inde ako som bola vtedy.
A to je ten problém. Ty si sa odtrhla príliš. Keby sa ti tak podarilo neprepadať sa nadol… jednoducho sa udržiavať na približne rovnakej úrovni, napriek tomu, že sa dlhší čas venuješ ľuďom a nehovoríš so mnou. Naša komunikácia neprebieha len slovne; stačí, ak si zachováš vedomie, že sme s tebou neustále… a to ti postačí, aby si sa cítila vyššie. To, že klesáš, nie je dobré
Myslím, že rozumiem… pošleš mi teda toho Jophiela, alebo sa so mnou budeš trápiť sám?
Asi sa s tebou budem trápiť sám… 🙂
Ten hlboký povzdych… 🙂 Rozumiem. Môžeme teraz prejsť k niečomu inému?
Nie; nemyslím si, že sme toto už doriešili
Tak… chceš mi niečo povedať?
Chcel som sa vrátiť k tomu, čo vlastne robíš
No počúvam… alebo mám hovoriť?
Skús mi povedať, v čom vidíš svoju úlohu
No tak si to zhrňme: som tu, aby som zbierala skúsenosti. Som tu, aby som vplývala na ľudí okolo seba a ťahala ich tam, kde ich chcete mať… som tu, aby som ich provokovala k mysleniu a k akceptovaniu iných názorov ako sú ich vlastné. A zároveň som tu na to, aby som sa sama učila akceptovať názory iné ako svoje vlastné… aby som si uvedomila, že na to, aby všetko fungovalo, musí byť všetko v rovnováhe, inak nepôjde vôbec nič. Vynechala som niečo?
Len to, že musíš milovať všetkou láskou, ktorej si vôbec schopná
Všetkých a všetko?
Nie. Len nás… my sa o zvyšok postaráme
Ja vám predsa dávam všetku svoju lásku.
Niekedy to tak nevyzerá. A nie vtedy, keď si myslíš, že to tak je… vtedy, keď sa ospravedlňuješ. Ty nás považuješ za diktátorov, ktorí ti upierajú život, čo si si tak veľmi chcela odžiť?
Nie… nie ste diktátori. Len výcvikoví vedúci. 🙂
Haha 🙂 znovu vážne, prosím. Neospravedlňuj sa… vyznieva to, akoby si nám bola podriadená. A nie si – ty si rovnocenná. Už som ti to hovoril a zjavne ti to budem musieť povedať ešte párkrát: ty si rovnocenná s nami. Si zodpovedná za to, čo robíš, za to, čo hovoríš, a my ťa viac nemôžeme k ničomu nútiť. Máš moc, za ktorú si zodpovedná. A neospravedlňuj sa… bol to tvoj otec, ktorý ti povedal, že sa nemáš ospravedlňovať. Vyznieva to potom totiž tak, že si niečo nespravila správne… ale Jophiel ťa učil, že neexistuje nesprávna cesta. Že všetky, po ktorých kráčaš, sú správne

Pamätám si na to obdobie… napriek mojej mizernej trojsekundovej pamäti si pamätám, aké to vtedy bolo. A zdá sa mi to ako minulý život, ako niečo vzdialené, niečo, čomu teraz, nakrátko, rozumiem (však som to prežila). Keby som ale natrafila na človeka, ktorému sa stalo to isté (uletenie v nejakej oblasti), bola by som schopná hneď porozumieť? Alebo by som spravila obvyklú skratku s pokrútením hlavy a až následne si uvedomila, že som kedysi v tých topánkach kráčala aj ja sama?

Snáď som dozrela natoľko, aby som ten minulý život nemusela prežiť opätovne a konečne sa naučiť tú lekciu.

Už dávno viem, že nie som svoje minulé životy. Poučiť sa z nich však dá aj tak.

Reklamy

3 thoughts on “Späť do života minulého

    • Ahoj,

      nie rovnakým spôsobom. Nedá sa povedať, že by som sa úplne odtrhla od ich sveta; skôr som si ich zvnútornila. Už ich nehľadám vonku, pretože sú vnútri. Týmto spôsobom ich vnímam, keď som na to, povedzme, vhodne naladená. Inak nie.

      Mrzí ma tvoja situácia; teda ak je rovnaká, ako bola vtedy. Pamätám si, že to pre teba bolo nepríjemné.

      • Viem, že sú vo vnútre a cesta vedie tadiaľ. Naučila som sa ich nevnímať, ignorovať a ozývajú sa už len minimálne, veľa sa toho zmenilo a len ak budem úplne vedomá seba samej už ich nebudem počuť a vnímať vôbec. Pochopila som, že pre niečo sa to muselo udiať , ale zatiaľ sa mi neotvorilo prečo. Časom som to prestala riešiť a prijala, že sú súčasťou môjho života, ale ja rozhodujem čo chcem vnímať a čo nie…a oni to nie sú.

        Radila som sa aj s Marcelkou z hôr ako sa od toho odpijiť a ona mi povedal to isté, čo prichádzalo mne…len rozširiť svoje vedomie a vibračne byť vyšiie, vtedy sa oslobodíme od všetkých nižších energii, ktoré na nás vplývajú.

        Maj sa krásne Dae.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s