Rituály spojené s prelínajúcimi sa svetmi

Kedysi, keď Európa bola ešte pohanská a nie kresťanská ako dnes, žili na tomto území Kelti so svojimi druidmi, ktorí dve ročné obdobia oddeľovali jedným významným sviatkom; dnes ho poznáme pod názvom Halloween. Originálne je to “all hallows eve”, predvečer všetkých svätých, a slávil sa 31. októbra. Prvého novembra sa totiž začínala zima a v čase, kedy sa jedno ročné obdobie lámalo do druhého, mali mŕtvi takpovediac otvorenú cestu do živého sveta. Zima bola časom, kedy mŕtvi chceli ovládnuť Zem a bolo s nimi treba zviesť boj o právo pre živých. A tak Kelti vykonávali rôzne rituály; zapaľovali sviece, aby sa ochránili pred tmou, nosili masky, aby ich mŕtvi neobjavili, a robili všetko preto, aby dva prelínajúce sa svety od seba udržali oddelené.

Pred asi štyrmi rokmi som spravila jeden rituál – kúzlo – na oddelenie svetov.

Spomenula som si na to počas týchto sviatkov; dohnal ma totiž výsledok toho rituálu. Pred tými štyrmi rokmi sme sa dozvedeli, že moja babka (mama môjho ocka) má Alzheimerovu chorobu. Bývala zmätená, nepoznávala nás, prelínali sa jej rôzne mená a tváre, opakovane sa pýtala to isté dookola… ťažko som to vtedy niesla.

A tak, pod vplyvom svojho vtedajšieho naladenia, že všetko sa dá vyriešiť na čisto nehmotnej úrovni, som spravila kúzlo.

Pamätám si, ako chladnokrvne (píšem chladnokrvne, pretože to síce bolo nabité emóciami – revala som ako decko – ale nepochybovala som o správnosti svojich úmyslov) naplánovala smrť iného človeka. Síce na nehmotnej úrovni – nemala som v ruke reálny prostriedok na vykonanie svojho činu – ale tak či tak to v podstate bola vražda; bol tam zámer ukončiť život iného človeka iba preto, že podľa mojich meradiel ten život už nemal pokračovať.

…teraz som asi trištvrte hodiny sedela pri tej sviečke a chvíľu som hovorila s babkou… v mysli. Asrael mi pomohol s prípravami… okolo Smrti som rozložila runy, Bránu, Zakončenie, Cestu, Svetlo, Lásku, Odlúčenie… a hore prázdnu runu. A na kartu som položila sviečku… ružovú sviečku. A dívala som sa, ako horí… ako sa topí všetok vosk. Nechcela som, aby ste tam boli… ale babka so mnou nebola dlho. Lúčila sa… hovorili sme o tom, že sa už nebojí. Že je na veľkej zelenej lúke, že tam lietajú motýle a kvitnú kvety a že som tam ja… stretla som sa s ňou. Na pleci mi sedel motýľ, ten zo včerajška… a jej na pleci sedel tiež motýľ, veľmi starý, veľmi tmavý. Ale zakrátko odišla… a potom si tam bol ty (Michael). A ja som ťa vyháňala preč… ale nechcel si odísť.

Takto som si to zapísala v daný deň; usporiadanie tarotovej karty a siedmich runových kameňov. Po tom, ako tá sviečka dohorela, som zložila celé usporiadanie a bolo mi na duši ľahšie. Striasla som zo seba výčitky a odvtedy som existovala tak, akoby moja babka bola už mŕtva. Vtedy som ju pre seba samu zabila.

Počas týchto sviatkov sme sa zastavili pri strýkovi a tam som sa s ňou stretla zoči-voči; po štyroch rokoch.

Áno, stále žije. Je ako malé dieťa, takmer neustále si spieva, smeje sa, stráca slovnú zásobu a uplatňuje niektoré výrazy na čokoľvek, takže väčšinou vyznievajú nezmyselne. Sedela som na gauči v obývačke, ktorá kedysi bývala čistá a uprataná, teraz v nej už viditeľne chýba ženská ruka, a dívala som sa na ňu. Na to, ako sa môj strýko o ňu stará, ako ju podopiera, keď chce vstať, ako sa jej prihovára a hladí ju po spletených vlasoch, ako sa k nej správa ohľaduplne a starostlivo.

Ako k človeku. K živej bytosti.

Vtedy mi došlo, aká zaslepená som vtedy bola. Stále je to človek; je to moja babka. Iná, ako bývala kedysi, ale stále je to človek, ľudská bytosť, ktorá sa mi podobá viac než by som chcela. Často si zvyknem hovoriť, že žijem skôr vo fantázii ako v realite; moja babka žije to isté. Žije vo svojom svete, ktorý je pre ňu asi rovnocenný s tým reálnym. A keďže náhľady iných ľudí na svet by sme mali rešpektovať, som dvojnásobne viazaná rešpektovať jej existenciu v tomto svete.

Pretože napriek všetkému jej život asi stojí za to, ak stále žije. A pretože je jedným z koreňov, z ktorých vychádzam.

Asi v nás ostal stále určitý pozostatok z čias Keltov; potreba oddeľovať “zdravé” a “nezdravé”, potreba bojovať o právo živých na tento svet. Kelti ale chorých tolerovali a nezbavovali sa ich. Neboli prísne účeloví a neospravedlňovali zabíjanie tých, ktorí pre nich neboli pohodlní. Rešpektovali ich, snažili sa im pomôcť. Niečo vo mne keltské určite neostalo.

Keltskí druidi žili v súlade s prírodou. Chápali, že všetko má svoj účel. Chápali, že nesmú rozhodovať samovoľne. Mohli chrániť svoj svet, ale nie na úkor druhých.

Kdesi na tej ceste, kdesi v tom čase som bola príliš pyšná; neviem, či som teraz pokornejšia. Vtedy som chcela rozhodovať, pretože mi isté veci príliš stúpli do hlavy, hoci som to vtedy nevidela. Dnes snáď chápem, že sú veci, o ktorých rozhodovať nemôžem, pretože rozhodovanie o nich mi nepatrí. O čo som vtedy bola lepšia od vraha? Mala som motív, pre mňa ospravedlniteľný, využila som príležitosť. A nijako to nerieši fakt, že sa to odohralo “len” v mojej hlave. Čo je reálnejšie než to, čo plánujete a dotiahnete to do konca?

Myslela som si, že som viac než ostatní. A nie som si istá, či som dnes už naozaj dokonalá. 🙂 (Pravdepodobne nie. Pravdepodobne je dokonalosť naozaj nedosiahnuteľným pojmom, aj pre Pannu.) Každopádne mám v tomto roku ďalšiu lekciu, ktorú nesmiem zabudnúť. Priamo od Keltov.

1 thought on “Rituály spojené s prelínajúcimi sa svetmi

  1. Spätné upozornenie: Dokonané! | Dae

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s