Tridsať deväť mesiacov v novom svete

Zdá sa, že prišla jar. Napriek ranným mrazíkom a niekedy ešte neistým denným krokom prichádza obdobie prebúdzania sa. Je koniec odpočívaniu, keď už aj slnko sebaistejšie nakúka do okien a predlžuje si čas mimo väzenskej cely. (Ktovie, čo spácha slnko každú jeseň, keď musí ísť za to “do chládku”? 🙂 ) Stačilo bahnenia si v problémoch a depresiách, pretože prichádzajú svetlejšie časy. (Neviem, prečo ma to ťahá k “svetlejším zajtrajškom”. Žeby predtucha toho, čo má prísť? Bodajby nie… 😛 )

Posledný mesiac nemal ten rytmus, ktorý bežne pracovné  mesiace mávajú. Po prerušení pracovného režimu nastalo ďalšie rozbitie vzhľadom na maturitné písomky a keď sa budeme musieť opäť vrátiť do čo najlepšej kondície pred ústnymi maturitami, zabrzdia nás prázdniny. Pretože, vážení a milí, život učiteľa nie je o tom, vbiť do hláv študentov čo najviac informácií. Život učiteľa je o tom, vbiť do hláv študentov čo najviac informácií v čo najkratšom čase. Niežeby nám prázdniny vyslovene vadili, ale je ich priveľa. Spolu so všetkými ostatnými zmenami vo vyučovacom programe sa v druhom polroku vlastne už ani neoplatí začať učiť. Týždeň jarných prázdnin, lyžiarske kurzy, skoro týždeň veľkonočných, skoro týždeň maturitných písomiek, potom prvý a ôsmy máj, týždeň ústnych maturít, výlety, plavecké kurzy, pomedzi to prijímačky a nejaké tie dni “navyše”, kedy sa vyskytnú iné školské akcie ako napríklad branecké kurzy, exkurzie kadekam, prednášky k určitým témam a príležitostiam… Kedysi naša zástupkyňa povedala, že všetko, čo musíme študentov naučiť, treba natlačiť do prvého polroka, pretože druhý už akoby nebol. Mala pravdu, hoci to povedala položartom.

Osobne pre mňa uplynulý mesiac bol hudobný. Vrátila som sa k skupinám, na ktoré som pozabudla, objavila (vďaka YouTube) ďalšie kapely podobného razenia a tak som sa vrátila k svojim primárnym koreňom. Hudba ma vždy ovplyvňovala najviac zo všetkých foriem umenia, najintenzívnejšie mi z nej stoja chĺpky na krku. Tiež som sa na chvíľu vrátila k písaniu príbehov (ale iba na chvíľu) a popri tomto vedľajšom živote sa dostala aj k pracovným materiálom. Napriek tomu množstvu voľného času a zmenených režimov som toho pracovne veľa neurobila; vyhováram sa na to, že človek potrebuje aj zrelaxovať. (Ja viem, že čiastočne áno. Ale neviem si pomôcť a nadbytok toho odpočinku si tak či tak vyčítam.)

Číslo tridsať deväť bolo medzi mojimi obľúbenými spolu so všetkými násobkami trojky. Neviem, či som podvedome vždy bola ťahaná k trojke ako tvorivému procesu alebo ma len fascinujú tie krivky :), ale tento mesiac bol v istom uhle pohľadu tvorivý. Nie však navonok; skôr dovnútra, kde som prestavala samu seba, preskúmala základy, opravila a spevnila to, čo sa dalo a prehrabala sa tým, čo by ešte malo držať štruktúru dvíhajúcu sa nad zemou. Cítim sa možno tak, ako sa počítače cítia po defragmentácii disku; očistená a uprataná. Možno nie navonok, ale vnútri má všetko svoje miesto, svoj význam a svoje prepojenie na čosi iné.

Čaká ma štyridsiatka, zatiaľ iba v čísle mesiaca, ale ostré hrany štvorky sa nedajú oklamať. Po krivkách prichádza práve číslo hmoty s dôrazom na ucelenosť. Bude to hektický mesiac, veľa práce a málo času 🙂 ale možno práve preto mám z nadchádzajúceho mesiaca dobrý pocit. Cítim sa naň v istom zmysle pripravená (aj keď nevylučujem, že ma môže zaskočiť).

Tak s hlbokým nádychom doň skočím.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s